Media|03.01.2018|16:03
Do nového roka 2018 s čistým štítom

Slovensko v dlhodobých štatistikách figuruje na posledných priečkach v nakladaní s odpadom a v miere recyklácie odpadu v porovnaní s inými krajinami Európskej únie. Za rok priemerný Slovák vyprodukuje takmer pol tony odpadu, pričom miera recyklácie komunálneho odpadu (vrátane kompostovania) je na úrovni 12 percent. V Európskej únii je to 44%.

Efektívnejšie zhodnocovanie odpadu majú pritom Slováci sami v rukách, stačí si osvojiť základné pravidlá a finálne roztriedenie odpadu na dotrieďovacích linkách bude už len o správnom zadelení konkrétneho odpadu pre ďalšie využitie.

Na Slovensku majú obyvatelia skúsenosti hlavne so štyrmi základnými kontajnermi na zber odpadu - čierna nádoba na zmesový odpad, modrá nádoba na papierový odpad, žltá nádoba na plastový odpad a zelená na sklo,  pričom pri separovaní treba dbať na základné pravidlá.

 

Papierový odpad - modrá nádoba

Do modrej nádoby patria noviny, časopisy, knihy, zošity, lepenka, kancelársky papier, reklamné letáky, kartóny či papierové tašky. Pri separovaní však treba dbať na to, aby tento papier nebol mokrý, mastný alebo inak znečistený. Rovnako tak do modrej nádoby nepatrí samoprepisovací a voskový papier, použité plienky, hygienické potreby a ani použité papierové vreckovky či utierky. Pri dotrieďovaní každý takto znehodnotený papier putuje naspäť do zmesového odpadu a využije sa v spaľovni na výrobu tepelnej alebo elektrickej  energie.

 

Plastový odpad - žltá nádoba

Aby bolo možné plasty druhotne spracovať, je veľmi dôležité, aby takto separovaný odpad nebol znehodnotený chemickými látkami, zvyškami jedla, či olejmi (okrem jedlých olejov). Pred vyhodením plastového obalu od chemických prostriedkov je teda správne tento obal aspoň prepláchnuť vodou a uistiť sa, že v nádobe nezostali žiadne chemické zvyšky. Neznečistené stlačené plastové fľaše od nápojov, fólie, plastové obaly z domácnosti, plastové vrecká, či tašky potom môžu putovať na ďalšie spracovanie a vyrábajú sa z nich napr. nové obaly, fleesové oblečenie alebo izolačné dosky.

 

Sklo - zelená nádoba

Navonok najjednoduchšia vec - sklo, má tiež svoje obmedzenia pri separácii odpadu. Separovať je možné len neznečistené sklenené fľaše, sklenené obaly z nápojov a potravín a sklenené črepy z tabuľového skla. Medzi separované sklo nepatrí keramika, porcelán, zrkadlá, drôtené a lepené sklo, vrstvené bezpečnostné sklo, horniny a sklo s obsahom chemických látok.

 

Zvyšok do čiernej nádoby? Nie tak celkom…

Hoci by sa navonok mohlo zdať, že všetko, čo ostalo patrí do čiernej nádoby, nie je to pravda. Aj pri spracovaní zmesového odpadu je potrebné dodržať niektoré základné pravidlá. Do tohto odpadu nepatrí biologicky rozložiteľný odpad z údržby zelene, objemný odpad (napr. nábytok, dvere, podlahové krytiny - tieto je potrebné zaviesť do zberného dvora), horúci popol, horľavý a výbušný odpad, kamene, zemina, stavebný odpad, uhynuté zvieratá, či odpad, ktorý by mohol ohroziť zdravie osôb spracovávajúcich tento odpad.

Zbieranie separovaného odpadu má aj niektoré zaujímavé atribúty, ktoré na prvý pohľad môžu pôsobiť nelogicky. Málokto vie, že plechovky z nápojov možno separovať do žltých zberných nádob, teda spolu s plastom. Na dotrieďovacej linke sa potom oddelia a putujú na opätovné spracovanie.

 

Prečo začať recyklovať?

„Je možné konštatovať, že v Bratislave dnes vieme na dotrieďovacích linkách vytriediť cca 18% zo separovaného odpadu na jeho druhotné spracovanie, čo je o poznanie viac ako priemer v SR, ale aj tak stále veľmi málo v porovnaní s EÚ. Je to spôsobené hlavne nesprávnymi návykmi obyvateľov pri separovaní odpadu a neznalosťou základných pravidiel, no často aj ‘vandlizmom’ vo forme úmyselného vhadzovania iného odpadu do zberných nádob,” povedal JUDr. Ing. Martin Andrejčák PhD. zo spoločnosti Vassal EKO, ktorá v Bratislave zabezpečuje spracovanie vyzbieraného odpadu. „Sme presvedčení, že aktívnou osvetou a razantným zvýšením technologickej úrovne dotrieďovacích liniek je možné zvýšiť mieru recyklácie na Slovensku zo súčasných cca 12% aspoň na priemernú hodnotu Európskej únie. V praxi to znamená, že ukážeme obyvateľom, ako z cca 475 kg ročne využiť aspoň 200 kg odpadu na druhotné spracovanie. Je to záväzok nás všetkých voči krajine, regiónu, mestu, v ktorom žijeme,” doplnil.

Nemalo by ostať bez povšimnutia, čo môže vzniknúť, keď budeme viac recyklovať. Zo 150 vyzbieraných a zrecyklovaných PET fliaš môže vzniknúť nový koberec, 670 hliníkových plechoviek sa môže premeniť na jeden nový bicykel. So separovaním odpadu môžeme začať kedykoľvek, no s blížiacim sa začiatkom nového roka si môžeme dať predsavzatie, či už vo forme väčšej pozornosti pri separovaní alebo aspoň v prvých krokoch. 

 

foto: pixabay.com

 
 
 
Stiahni si aktuálne číslo magazínu WomanMan