Showbiz|06.06.2017|14:21
Naučte sa hovoriť k veci!

Odporúčame všetkým, ktorí nevedia žiť bez Facebooku, Instagramu, Twitteru alebo píšu blogy. Táto kniha vás ovplyvní, lebo vás donúti zamyslieť sa nad každým príspevkom, ktorý chcete zverejniť.

Kniha Pozor na jazyk! je skutočnou výzvou pre všetkých, ktorí majú vo zvyku najprv hovoriť a potom myslieť. Autorka nás v knihe prevedie úskaliami prostorekosti a naučí nás múdro používať slová, aj keby sme v danej chvíli nepovedali vôbec nič! 

Slová sú našou najmocnejšou zbraňou, môžu byť ostrým mečom alebo hojivým balzamom. Môžu ovplyvniť náš život alebo zmeniť naše postavenie v spoločnosti.

Autorka Karen Ehmanová bez príkras opisuje vlastné trápne situácie, aby čitateľ pochopil podstatu jej odkazu. Nevyhýba sa ničomu, hovorí o klamstve, pochlebovaní a podlizovaní, keď chceme dosiahnuť cieľ. Pravdiví  a úprimní  by sme mali byť aj sami k sebe, dokonca sú chvíle, keď by sme mali v hneve umlčať vlastné myšlienky.

Karenine múdre a pravdivé slová  hovoria, že schopnosť niečo povedať ešte neznamená, že je to vždy osožné. Kladie  dôraz aj na správny výber slov, je totiž rovnako dôležitý ako ich načasovanie.

„V knihe Pozor na jazyk! nám Karen Ehmanová múdro pripomína, aby sme si boli vedomí tejto ohromnej sily a používali jazyk prezieravo a osožne.“
Darlene Schachtová, autorka knihy Messy Beautiful Love: Hope and Redemption for Real-Life Marriages

Prečítajte si úryvok z knihy Pozor na jazyk!:

Klebeta: hadí trik

Ohováranie je nebezpečné a deštruktívne. Ale také sú i klebety, príbuzné ohováračiek.
Klebeta je úlisná mrcha. Ľahko sa vám prepečie, pretože nevychádza od vás. Jej pôvod sa nedá vystopovať u vás, takže sa vám zdá, že šíriť ju je akési bezpečnejšie. Veď ide o niečo, čo povedal niekto iný. A niekedy je to naozaj tak. Občas je to ale trošku zradnejšie.
Čo sa klebiet týka, nedá sa nikdy presne určiť, odkiaľ myšlienka či obvinenie pochádza. Je to len „jedna baba povedala“.
Fáma. Pletka. Kus rečí. Šuškanda.
Šíriť klebetu znamená zopakovať niečo bez overenia. Možno je to pravda a možno nie. Pre väčšinu z nás platí, že o tom, čo povieme ďalej, rozhodujeme na základe toho, či tomu veríme alebo nie a či niekomu chceme alebo nechceme ublížiť. Možno aj ste niekedy presvedčené, že povedané nie je pravda, ale mohlo by to priťažiť osobe, ktorú nemáte v láske. A tak, žiaľ, posuniete klebetu ďalej.
Ďalším nebezpečenstvom spojeným s rozdúchavaním plameňov klebiet je pokušenie prifarbiť neoverené fakty vlastnými dodatkami. Veď ak sa nedá dopátrať pôvodu počiatočnej informácie, ako by sa dalo zistiť, kto a kedy ju ešte okorenil? V kresťanskom prostredí existuje navyše ešte jedno špecifické nebezpečenstvo. Šírime klebety obalené do navonok nevinnej a sťaby samým Ježišom odobrenej prosby o modlitbu. Vážne! Tak to je! Akože neopakujeme ohováračky a nešírime klebety, ale prosíme druhých o modlitbu. No mohol by nás niekto viniť za také niečo? Zvlášť, keď pôsobíme dojmom, že nám práve na tejto osobe skutočne záleží. Ak by nás aj niekto konfrontoval, že hovoríme o druhých poza chrbát, stále sa môžeme vyhovoriť, že nám len ide o to byť dobrými kresťanmi. Veď to bola len prosba o modlitbu.
Nuž, klebeta je naozaj malá úlisná mrcha.

Milan Buno, literárny publicista

 
 
 
Aktuálne číslo 03-04/2016
Stiahni si aktuálne číslo magazínu WomanMan