Jarmila Slováková, žena, matka, autorka. V júni vydala na svoje náklady čiastočne autobiografickú knihu (Ne)verná, v ktorej odkrýva myšlienky ženy trpiacej v manželstve. Do dnešného dňa osobne podpísala a odoslala čitateľkám viac než 3 000 kusov.
Autorku k písaniu viedol starý otec, profesor Pavol Slovák, a prvú poviedku jej publikovali, keď mala 9 rokov. Od tohto času vydala niekoľko poviedok pre deti, píše odborné články a pôsobila aj ako zástupkyňa šéfredaktora a šéfredaktorka vo viacerých médiách. Vychováva dve deti, dcéru (6 rokov) a syna (7 rokov), ktorého diagnózy epilepsia a autizmus priviedli Jarmilu Slovákovú k spolupráci so Združením pre deti s epilepsiou a inými neurologickými ochoreniami na Kramároch, kde je čestnou členkou.
Príbeh hlavnej hrdinky Dušany sa začína jej rozprávaním o detstve a význam tejto kapitoly sa postupne čitateľovi odkrýva v príbehu ženy, ktorá zomrela rukou svojho manžela a jej osoba sa v snoch objavuje Dušane. V čiastočne autobiografickom príbehu zohráva svoju úlohu aj Dušanin manžel Maroš, ktorý je jej prvou láskou, no ich vzájomný vzťah je ovplyvený hádkami a domácim násilím.
Obsah knihy je vo veľkej miere motiváciou pre každú ženu, ktorá sa stráca v bežných, každodenných povinnostiach a v pocite zodpovednosti „za spokojnú domácnosť“. V niektorých prípadoch však ani tá najlepšia večer, dokonale uprataná domácnosť, či splnené iné, od žien očakávané, povinnosti nezabránia agresii pre zdanlivo nepodstatnú „maličkosť.“ Jarmila Slováková v knihe nikoho nesúdi, ale ponúka ženám možnosť alternatívneho pohľadu na ich situáciu.
Sama sa poslednými mesiacmi od vydania knihy presviedča, že niekedy treba prekonať obavu z toho, „ako to zvládne“, ak odíde od manžela. Nielen vďaka svojim zážitkom, ale aj vďaka čitateľkám. Práve tie jej píšu o zmenách vo svojich životoch, o novom bývaní, väčšom eláne do života či novej práci.
J. Slováková sa v týchto dňoch plní sen o tom, že kniha bude dostupná komukoľvek, kto o ňu prejaví záujem. Vďaka komunikácií s najväčšími knižnými distribútormi sa kniha dostáva v októbri do „štandardnej“ distribúcie – do sietí „kamenných“ aj internetových kníhkupectiev.
Práve odkrytie tabuizovanej témy a reakcie médií i čitateliek viedli autorku a spolupracujúce osoby, k spracovaniu možností pre ženy v tejto neľahkej situácii. Viete, kde môžu týrané ženy nájsť pomoc?
Podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ročne zažíva na Slovensku 140- až 230-tisíc žien násilie od svojho partnera, resp. iného muža. Počas svojho života zažilo násilie od intímneho partnera až 23 % slovenských žien, čo je takmer každá štvrtá žena.
Násilie zostáva dlhodobo utajované, spravidla má stupňujúci ráz a obetiam prináša vážne psychické a zdravotné problémy. Násilie v domácom prostredí môže mať hneď niekoľko podôb. Fyzické násilie na obeti sa dá odhaliť, keďže zanecháva rôzne druhy zranení, ktoré sú na tele obete vystopovateľné. Psychické, sociálne, sexuálne či ekonomické násilie na prvý pohľad nemusí odhaliť ani osoba z najbližšieho okolia.
Agentúra Európskej únie pre základné práva vo svojom Celoeurópskom výskume zameranom na Násilie na ženách v roku 2012 zistila, že až 34 percent Sloveniek má skúsenosť fyzického/alebo sexuálneho násilia zo strany partnera alebo ne-partnera od svojich 15 rokov veku. Priemer Európskej únie počas prieskumu predstavoval 33 percent, najvyššie číslo patrilo Dánsku s 52 percentami, najnižšie, naopak, Poľsku s 19 percentami.
Aké formy násilia existujú
Fyzickým násilím môže byť kopanie, uhodenie tvrdým predmetom, ťahanie za vlasy, úder päsťou, popálenie či údery hlavy o nejaký predmet či prekážku, rezanie, bodanie či výstrely. V dôsledku fyzického násilia môže mať obeť domáceho násilia modriny a škrabance, výrony a popáleniny, fraktúry či zlomené zuby, otras mozgu či dokonca prekonať potrat.
Časté je sexuálne násilie, kedy násilník núti obeť k pohlavnému styku násilím alebo iným spôsobom jej ubližuje či núti obeť zúčastniť sa akejkoľvek formy sexuálnej činnosti. Štatistiky odhalili, že najčastejšie je páchateľom sexuálneho násilia partner obete, až v 38 percentách prípadov. Len 12 % znásilnení spácha úplne cudzia osoba. Za sexuálne násilie sa však považujú aj verbálne útoky či neverbálne gestá, medzi ktoré patrí cmukanie, pohvizdovanie či emaily so sexuálnym obsahom.
Medzi psychické násilie patrí kontrolujúce správanie, kedy sa partner snaží ženu izolovať od piateľov a rodiny, je rozčúlený, ak hovorí s inými mužmi či ženami a podozrieva ju z nevery. Medzi dlhodobé psychické problémy obete patrí pocit ohrozenia, úzkosť, depresia, ťažkosti so spánkom a ťažkosti so vzťahmi.
Formou ekonomického násilia je zákaz pracovať mimo domu či fakt, že partner žene bráni rozhodovať o rodinných financiách alebo nákupoch. V rámci psychologického násilia ženy zažívajú vydieranie deťmi, či už vyhrážkami ich únosu alebo ublíženia, ako aj abusívne správanie, kedy partner ženu znevažuje a ponižuje na verejnosti i v súkromí, zamyká ju, núti pozerať pornografiu, zastrašuje či vyhráža sa násilím.
Zdroj: http://www.ceit.sk/IVPR/images/IVPR/vyskum/2014/Holubova/2287.pdf
Ako pomôcť obetiam násilia
Polícia na webových stránkach Ministerstva vnútra SR ponúka niekoľko rád, ako pomôcť obetiam násilia:
- snažte sa dozvedieť o probléme čo najviac,
- povzbudzujte obeť, aby o násilí hovorila, počúvajte ju a neobviňujte ju,
- presvedčte ju, že nenesie vinu na násilí a za násilie je výlučne zodpovedný páchateľ,
- vysvetlite obeti podstatu domáceho násilia a jeho následné stupňovanie,
- hovorte s obeťou o možnostiach zmeny situácie a dôsledkoch,
- pomôžte jej v starostlivosti o deti, s vybavovaním na úradoch,
- nekonfrontujte sa s násilníckym partnerom,
- netolerujte žiadnu formu násilia, lebo vaša tolerancia umožňuje iným páchať násilie.
Na koho sa obrátiť, ak ste obeť
Podľa štatistík Aliancie žien je vo väčšine prípadov obeťou domáceho násilia žena (až v 95-99 %), v malom počte, naopak, je násilie smerované voči mužovi v domácnosti. Medzinárodný deň proti násiliu na ženách sa vo svete uctieva 25. novembra.
V prípade, že ste sa obeťou násilia, je najdôležitejšie prelomiť mlčanie a so svojím problémom sa zdôveriť. Prekonať strach, hanbu a poníženie a zapamätať si, že to nie je vaša vina. Nie je dôvod obraňovať násilníckeho partnera, pretože násilie neprestane samo, ide o cyklický proces. Vyhľadaním pomoci nájdete ľudí, ktorí vám ochotne pomôžu a podporia vás zmeniť váš život.
1. Polícia
Obete domáceho násilia sa môžu obrátiť na Políciu SR na linke 158 alebo zavolať na Linku tiesňového volania 112. Rovnako je na Slovensku zriadená Národná linka pre ženy zažívajúce násilie. Číslo 0800 212 212 funguje nonstop, je bezplatné a predstavuje miesto prvého kontaktu, kde sú ženám poskytnuté dôležité informácie o násilí v blízkych vzťahoch.
2. Neziskové organizácie a azylové domy
O diskrétnu pomoc sa dajú požiadať aj občianske združenia či mimovládne organizácie, ktoré poskytujú bezplatnú pomoc obetiam a ich blízkym. Na tomto linku nájdete kontakty na subjekty, ktoré poskytujú pomoc obetiam domáceho násilia:
3. Štátne inštitúcie
V prípade potreby sa obeť domáceho násilia môže obrátiť na pomoc aj na Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Ako funguje právna pomoc
Na príslušnom súde podľa miesta bydliska môže žena podať návrhy vo veciach rozvodu, zverenia detí, výživného na deti, vysporiadania majetku, predbežného vylúčenia z užívania bytu a iné.
„Domáce násilie je potrebné nahlásiť na príslušnom oddelení PZ alebo vyhľadať pomoc prostredníctvom ÚPSVaR prípadne prostredníctvom krízových centier, ktoré obetiam domáceho násilia poskytujú potrebnú pomoc,“ hovorí advokát JUDr. Pavel Hagyari a pokračuje: „Pokiaľ páchateľ nie je stíhaný väzobne do úvahy prichádza v zmysle § 82 ods. 1) Trestného poriadku uloženie zákazu styku resp. zákaz úmyselného priblíženia k osobe na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov alebo zákaz alebo obmedzenie kontaktu s určenou osobou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami, alebo zákaz zdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje. O uložení tohto druhu opatrenia rozhoduje sudca pre prípavné konanie alebo súd.“
Mnoho žien, napriek dostupným možnostiam, nenahlasuje domáce násilie, pretože často počuť, že sa tým policajti nezaoberajú. Často, žiaľ, až vtedy, keď je neskoro. „Bohužiaľ, polícia často ignoruje prípady domáceho násilia s tým, že nechce zasahovať do súkromného života manželov. V prípade, ak polícia odmietne konať a nepríjme žiadne adekvátne rozhodnutie, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc napríklad cez ÚPSVaR, krízové centrá, či advokáta a prostredníctvom týchto osôb sa obrátiť na nadriadené orgány, prokuratúru, inšpekciu ministerstva vnútra SR, prípadne sa obrátiť priamo na súd cez občianskoprávne konanie,“ dodáva P. Hagyari.
foto: redakcia WM
